Ďáblův hřbet naháňa hrôzu a neustále pripomína smrteľnosť. No neocitli sa už teraz, ešte živí, v samotnom Pekle? Musia nájsť vinníka a potrestať ho!
Honza Vojtíšek je známy tým, že rád pozýva k spolupráci aj iných kolegov. Písať s iným človekom je určite komplikované, no podľa toho, čo sme zatiaľ od tohto autora mohli čítať, to stojí za to.
So slovenským spisovateľom Ivanom Kučerom napísali doslova, a aj do posledného písmenka, československý román. Zavedie nás na Slovensko, ale aj na Moravu. Niekde tam, na pomedzí, sa rozprestiera les, ktorý sa stal hrdinom románu Ďáblův hřbet osudným.
V Trenčíne a neďaleko Trenčína
Úvod knihy tvorí predohra, ktorá nás zavedie v čase mnoho rokov pred dobu, v ktorej sa odohráva samotný príbeh. Drsne nás vtiahne do deja a už nepustí. Po celý čas čítania sa stane akýmsi mementom faktu, že minulosť ovplyvňuje budúcnosť. To, čo sa v lesoch neďaleko Trenčína odohralo, bolo kruté, no ľudia tej doby by sa nad tým, čo sa stalo, ani nepozastavili.
Pán Váhu a Tatier pozval na svoj hrad v sídelnom meste Trenčín kapitána Tibora Lukavského, veterána mnohých bitiek. Matúš Čák má odvážny plán a potrebuje Lukavského bojové schopnosti. Kúsok od Trenčína už leží Morava a v tamojších lesoch je nutné založiť osadu a vybudovať cestu. Pútnici, obchodníci aj obyčajní pocestní sa potom bezpečne dostanú až do mesta, čo napomôže obchodu, remeslám a prinesie kopu zlatiek.
Spolu s Lukavským do hôr odchádza aj jeho pobočník Tomáš Andrejovič, kamarát z vojny psovod Kandráč, felčiar Kamil Dunajčík, a keďže sme v stredoveku, nesmie chýbať kňaz. Hlavne ten je dôležitý.
Miesto, kam sa spoločne s lesnými robotníkmi a ich rodinami chystajú sa totiž volá Ďáblův hřbet a toto meno nedostalo len tak pre nič za nič. Pastiera, ktorý sa postará o spásu ich duší, budú určite potrebovať. Nuž a Pavol Jilemnický, bývalý inkvizítor, je na túto úlohu priam stvorený.
Čitateľ si takmer okamžite uvedomí, že medzi osadníkmi sú veľké rozdiely vyplývajúce zo vzdelania a postavenia. Jednoduchí drevorubači, ženy a deti sú protikladom k fanatickému kňazovi či pragmatickému kapitánovi.
Náboženské videnie sveta sa doslova bije s vedeckým myslením felčiara. Kým ten má na každú otázku odbornú odpoveď a všetko ľudské mu je blízke, bývalý inkvizítor neuznáva nič telesné, či spojené s obyčajnými ľudskými túžbami.
Preto na prvý konflikt dlho čakať nebudeme. Divoké lesy, nebezpečné zvery, strach o život pri ťažkej práci a samozrejme nie je ideálne ani viacero vodcovských a silných osobností pokope. K tomu sa pripájajú trenice kvôli rozdielnemu svetonázoru a stačí iskierka a požiar sa rozhorí.
Stredoveká spoločnosť bola veľmi špecifická. Väčšina society bola pod vplyvom cirkvi, ktorá diktovala čo sa smie a nesmie a rozhodovala o tom, čo je správne a nesprávne. Nikoho neprekvapí nenápadná, no intenzívna snaha Jilemnického prevziať vedenie nad každou časťou života osadníkov.
Kde sa ukrýva diabol
Obyvatelia osady si mysleli, že sú pripravení na všetko, no neboli. Zvláštne bytosti, husté lesy, divá zver, obrovské stromy, ktoré si šepkajú akoby boli živé. Náhle straty majetku, nehody a nakoniec aj straty ľudských životov. Navyše niektorí vedome zasievajú do mysle ostatných des a nenávisť.
Situácia postupne naberá na obrátkach a osudy postáv sa začínajú rútiť dole strmým svahom. Skončí sa to víťazstvom prírody alebo ľudí? Každý chce prežiť a je odhodlaný o svoje miesto bojovať. Samotný les dýcha, žije, pulzuje vlastným nezávislým rytmom. Naučia sa bytosti rešpektovať a žiť spoločne? Konflikt visí na oblohe ako tmavý búrkový mrak a pomaly sa znáša na koruny stromov a hlavy jednotlivých aktérov.
Osadníci majú len dve možnosti, buď ostanú na Ďáblovom hřbetě alebo sa vzdajú a odídu. No hora má ešte jedného obyvateľa. Kedysi ho zanechali v divočine, no prežil. Možno je pre nich hrozbou…
Úzkosť vládne všade naokolo
Príbeh sa odohráva v stredoveku a už sám život v tejto ére je pre súčasného človeka takpovediac horor. Práve tento fakt je v druhej polovici knihy dobre využitý a Vojtíšek s Kučerom z neho vyťažili, čo dokázali.
No žiaľ, v prvej časti sa čitateľ trošku ťažšie stotožňuje so stredovekými reáliami. Číta o vozoch, koňoch, mečoch, ale celkovo je atmosféru tej doby z textu málo cítiť. V druhej polovici románu sa to však zmení a náhle sa ocitáme v dobe temna. Do popredia sa dostáva postava kňaza, atmosféra sa stáva ponurou a nevraživosť začína hustnúť. Autori nám štýlom rozprávania umožňujú dostať sa do hláv aktérov a my máme možnosť spoznať myšlienky plné povier a strachu.
Stredoveký človek je totiž pod silným vplyvom náboženstva. To jeho úzkosť z neznáma vedome živí a využíva vo svoj prospech. Je zviazaný strachom z prírodných javov, prejavov telesných potrieb a žiadostí, ktoré sú pre často fanatickú vieru neprípustné. Veda začína objavovať zákonitosti prírody, čo pre cirkev znamená istým spôsobom ohrozenie. A tak ľudia veria a boja sa. Nového, starého, nepoznaného či nejakým spôsobom odlišného.
Cirkev diktuje, nariaďuje, ovplyvňuje každú oblasť bytia obyčajných ľudí. Lov čarodejníc a kacírov, ich mučenie a upaľovanie, je bežnou súčasťou vtedajšieho života.
Vďaka týmto historickým faktom majú autori možnosť nenáhlivo budovať hororovú atmosféru a napätie dávkovať postupne, po troške, ako sa okolnosti komplikujú. Prím však stále hrá príroda, divoká hora, vysokánske stromy, húštiny a dravá zver. Sú to zvláštne zvuky, šero a tône čo bičujú fantáziu a napínajú čitateľove zmysly až na prasknutie.
Netušíme, či sa v šere lesa niekto/niečo ukrýva alebo je to iba tieň. Sú to prirodzené zvuky lesa či sa blíži nebezpečenstvo?
Ľuďom bez vzdelania, obklopeným drsnou prírodou, neznámymi tvormi a chorobami, proti ktorým sa nevedia brániť to všetko naháňa hrôzu a neustále pripomína smrteľnosť. No neocitli sa už teraz, ešte živí, v samotnom Pekle? Musia nájsť vinníka a potrestať ho!
Celý príbeh je o boji zdravého rozumu a pragmatizmu s náboženským fanatizmom a dogmami. Je ukážkou toho, čo dokáže spraviť strach a davová psychóza s jednotlivcom. V tomto prípade sú to aj obavy z neznámeho, z bytostí obývajúcich Ďáblův hřbet, ktoré žiaden človek nikdy nevidel. Hrôza sa u obyvateľov osady pretaví do nenávisti a tá prebudí tie najhoršie pudy a vášne, aké v ľuďoch driemu.
Napriek tomu v románe nájdeme rôznorodé postavy. Hrdinské, reálisticky zmýšľajúce, vzdelané, milujúce aj plné frustrácie, závisti, výbušnosti a nenávisti. Každá zohráva svoju rolu. Človeka totiž okolnosti často pokrčia, požujú a vypľujú na mieste či v situácii, v akých sa ocitnúť nikdy nechcel.
Máte odvahu odskočiť si na Ďáblův hřbet? Ak áno, buďte v strehu a kráčajte opatrne. Každý vysokánsky strom, tŕnistá húština, či najbližší kopec ukrývajú mnoho tajomstiev. Väčšina z nich vás túži zabiť…
Ivan Kučera, Honza Vojtíšek: Ďáblův hřbet
Vydal: Golden Dog, 2022
Počet strán: 358 / brožovaná vazba
Cena: 399 Kč
