Leoš Kyša a Boris Hokr je mladý, aktívny a plodný párik. Po zbierke Ve stínu Říše, prináša ďalšiu antológiu nazvanú Ve stínu apokalypsy. Tento krát je ústrednou témou svet po apokalypse. A že tých variant, akoby mohlo univerzum zaniknúť, či aspoň prestať existovať v podobe, akú poznáme je naozaj mnoho, dokazujú jednotlivé príbehy.
Ve stínu prísloví…
Kyša s Hokrom nezaspali na vavrínoch a priložili ruku k dielu. Vraví sa, že zvyk je železná košeľa, skúsenosť je matka múdrosti a dobrý autor (tovar) sa chváli sám…Preto, ak sa niečo osvedčí, niet dôvodu to meniť. V tomto prípade trafili do čierneho, keď opäť vybrali, až na drobné výnimky, rovnakých autorov, ktorí asistovali už pri ich prvom spoločnom dieťatku. Čitateľom trpezlivosť okrem ruží priniesla aj skvelú zbierku príbehov, počas čítania ktorej netreba strácať hlavu. S dôverou teda vložme životy do rúk neohrozených hrdinov a tí nám možno pomôžu prežiť katastrofy všetkých veľkostí, efektov aj následkov. Veď nádej zomiera posledná a stále sa hovorí, že koniec dobrý, všetko dobré.
Vziať nohy na plecia môžeme hocikedy…
Apokalypsa sa rozbieha
Časť prvá : Boj zuří, všehomír sa začal prepadávať hlbšie do katastrofy. Stále je tu však šanca na happyend…
Aj preto, že sú tu ľudia, čo to nevzdávajú a sú ochotní sa obetovať kvôli blahu ostatných. Jedným z nich je kapitán Durnbach s pomocníkom Johannom Siegfriedom, riadiaci sa heslom: nemecký vojak sa nepýta, nepochybuje, koná. Proti nim stojí Mao-šen a tisícky mačiek, ktoré žijú svojich Devět životů. Niečo o tom vie aj Markéta Klobasová.
„Zachránit svět je výsadou, nikoli povinností“ Rekus Nepremožitelný, Spása všehomíra
Aj statoční rekovia mávajú svoje dni a potrebujú si vyčerpať dovolenku, pretože im ju nikto nepreplatí. Rekus túži v rámci voľna zaliezť do pivnice plnej divokého klanu potkanov. To vzbudí takú pozornosť, že sa zbehnú anjeli, čerti, Satan aj uctievači Plameňa… Alebo, ako sa z hrdinu stal antihrdina a naviac si to užíval. Martin D. Antonín: Pro pár krys šel bych světa kraj. Ukecané, srandovné, skvelé.
Míla Linc: Křižáci jdou do nebe alebo aj nikam. Rozprávanie o časoch moru, kedy vymierali celé kráľovstvá. Ľudia zabúdali na Boha a Boh zrejme zabudol na ľudí.
Hlavný hrdina stretne jedného čerta, šíriaceho po svete choroby a smrť. Čo je vo veci, je od istého okamihu pomerne jasné, príchod rozuzlenia pôsobí trošku násilne.
Dalibor Vácha oživil súdruhov, komunistické idey a nechal takmer zlikvidovať amerických imperialistov. Vojaci nutne potrebujú udržiavať morálku a to robí tajomný Muž, který psal dopisy. No každý raz musí zaplatiť…
Poviedka má skvelú atmosféru, takže nevadí ani návrat do čias socializmu.
Zákon smyčky je neúprosný. Kto má visieť, sa neutopí…. ani keby voda zaliala šibenicu. Takto nejako to hovorí Nyru Kimovi Jensenovi. Kim bol prekliaty a jediné, čo môže robiť, je to, že pred Nyruom – vykonávateľom spravodlivosti – a jeho mamutom Tů, uteká. Po jadrovej katastrofe sme sa opäť dostali do doby ľadovej. Bytosti z inej dimenzie prichádzajú a robia si nároky na územie. Bude ešte chvíľu Kimovi šťastie naklonené? Príbeh Oskara Fuchse je trošku iný, no vynikajúci.
František Kotleta: Kód zeta
Slizáci požierajú všetko biologické, zostáva za nimi pustá, mesačná krajina. Slizákov je nutné zastaviť. Profesor Zlatník je génius a Silvia je talizman. Ak má správne fungovať a nosiť šťastie, treba ju občas oprieť o stôl. Veď je vedecky dokázané, že sex je pre človeka veľmi zdravý, inšpirujúci a Silvia je možno fakt dôležitá. Poznáte to príslovie, že kam čert nemôže, pošle ženu? Humor, sex, veda, koniec sveta…nič nechýba. Super jazda, ktorá sa chvíľami tvári, že je paródia.
Nemesis je dôvod, prečo život na Zemi končí. Niet nádeje na záchranu. Pán Liška ľuďom bez nádeje pomáha. Je tu a niektorých zbavuje strachu z blížiacej sa smrti. Síce trošku svojrázne, no účinne a samozrejme za peniaze. Liška so svojou fenkou Bárou majú svoj plán. Chce ešte naposledy vidieť Nemesis. Je krásna, fascinujúca a smrtiaca. Roman Bureš napísal jednu z najlepších vecí v zborníku. Priamočiary príbeh, ktorý chytí a nepustí.
Čo sme stratili, už nenájdeme
Časť druhá: V troskách sa ocitla Zem a na to, aká bola krásna, môžeme len spomínať.
Dlouhá noc na Japetu trvá mesiace. Po viacerých katastrofách sa ľudstvo snaží osídliť aj iné obežnice Slnečnej sústavy. Takými sú staré základne na Japete, jednom z mesiacov Saturnu. Predchádzajúca výprava záhadne zmizla, veci sú iné než vyzerajú a nebezpečenstvo je v takomto ľadovom kúte vesmíru všade naokolo. Julie Nováková ponúka mrazivé postapo.
Střep nie je obyčajný črep, ale vežiak. Je po globálnej atómovej katastrofe, no on je plný života, mutácií a nebezpečenstva. Platí jednoduché pravidlo: ľahko dnu, ťažko von.
Slabším povahám odporúčam pri čítaní radšej nejesť. Petr Schink sa evidentne vyžíva v šokovaní čitateľov, na úkor príbehu, ktorý nudí.
Hltač kostí je neznámy organizmus. Moria zaplavili, čo mohli, zvyšok človečenstva prežíva, ako sa dá a o svet sa musí deliť s divokou faunou. Škoda, že neznáme zvieratá zabrali Hanine Veselej všetok voľný priestor, a to nielen na pomyselnej zemi a v mori, ale aj v texte poviedky.
Tito, mocný muž, ovládajúci veľké spoločenstvo ľudí, presvedčí čarodejku Dragu, aby s ním odišla preskúmať neznámu loď, ktorá sa priam zázrakom dostala do prístavu v meste.
Petr Stančík: Caput mortuum
Niekto zavraždil náčelníka Trola. Po vrahovi pátra Agaton, jediný postapo vyšetrovateľ široko-ďaleko. Nie vždy je zločincom ten, na koho jednoznačne ukazujú všetky dostupné indície. Kto je páchateľom vám bude jasné pomerne skoro. Napriek tomu sa zabavíte.
Barva smrti je oranžová, aspoň tak to vidí David Šenk. Jeho houbičky ničiace Zem sú zaujímavé, navyše mám oranžovú farbu rada. Napriek tomu poviedka patrí k tým slabším.
Zápletka sa zaujímavo rozbieha, no zrazu príde náhle a neuspokojivé ukončenie.
Sliby se maj plnit, lebo každý nesplnený sľub so sebou prináša problémy, prípadne aj smrť. To vie aj mladá hrdinka stvorená Kristýnou Sněgoňovou. Lenže niektoré sľuby sa dodržiavajú strašne ťažko. Zvlášť, ak ste mladučké dievča a vonku behajú krvilačné potvory.
Jeden z najlepších príbehov v knihe.
Okrem spomínaných prác sa v zbierke nachádza aj Petra Lukačovičová a jej Čtyři Králové, spolu s poviedkou Po velké bouři, Jana Kotouče. Prvá má zaujímavý námet, no postavy sú ťažšie uveriteľné, taký postapo Timur a jeho družina. Druhá zaujme hlavne autorových fanúšikov, orientujúcich sa v Kotoučovej tvorbe. Pôsobí veľmi jednoducho a záver navyše aj naivne.
Ve stínu apokalypsy je zbierka, v ktorej sa stretli známi aj menej známi autori, aby nám ukázali, aká je ich predstava konca. V každom zborníku, úroveň poviedok kolíše. Aj v tomto nájdete skutočne vynikajúce: Nemesis, Zákon smyčky, Sliby se maj plnit, Doluhá noc na Japetu, či skvelé a humorné: Kód zeta, Pro pár krys šel bych světa kraj, aj priemerné, či zopár slabších. V každom prípade je táto rôznorodosť vítaná, pretože ako sa líšia predstavy autorov o apokalypse, tak sa líši vkus čitateľov. Niekto to má rád humorné, iný nechutne krvavé, prípadne si zgustne na príbehoch z Českých luhov a hájov.
Ak ste sa rozhodli nasýtiť svoje čitateľské žalúdky steakom z fantastiky, okoreneným zánikom sveta na pätnásť spôsobov, budete s kolekciou poviedok Ve stínu apokalypsy spokojní. Takže prijímate moje pozvanie? Ak áno, prajem dobrú chuť…
Boris Hokr a Leoš Kyša (editoři): Ve stínu apokalypsy
Vydal: Nakladatelství Epocha, Praha 2018
Počet stran: 584
Cena: 500,-
