Vesmír je bezhraničný a nekonečné je množstvo svetov, ktoré sa v ňom dajú nájsť. No žáner sci-fi nie je iba o vesmíre. Julie Nováková nám predstavuje nespočetné variácie tém o ktorých sa dá písať. Záhadný svet ľudských myslí, zmyslov a emócií, virtuálna realita, tajomné technológie, či dobrodružstvá na palubách vzducholodí.

Meno Julie Novákové je dobre známe. Napriek svojmu mladému veku už vydala niekoľko románov a množstvo poviedok. Venuje sa edičnej, prekladateľskej činnosti, prispieva do časopisu  XB-1 a vesmír s jeho záhadami má v popise práce. Je jednou z mála tých, ktorí publikujú aj v zahraničných časopisoch a aj mnohé dielka z tejto zbierky vyšli najskôr v angličtine. Spravte si pohodlie, pretože sa spoločne pozrieme, čo pred nami ukrývajú Světy za obzorem.

Čo nás čaká a neminie?

Vesmír je bezhraničný a nekonečné je množstvo svetov, ktoré sa v ňom dajú nájsť. No žáner sci-fi nie je iba o vesmíre. Julie Nováková nám predstavuje nespočetné variácie tém o ktorých sa dá písať. Záhadný svet ľudských myslí, zmyslov a emócií, virtuálna realita, tajomné technológie, či dobrodružstvá na palubách vzducholodí. 

Môžete sa tešiť na šestnásť poviedok zoradených podľa toho, na akom mieste sa odohrávajú, do troch blokov:  Země, Sluneční soustava, Za hranicemi a na konci knihy je…báseň. Každé spomínané miesto v sebe skrýva potenciál, ktorý sa spisovateľka viac, či menej úspešne, snažila využiť. V každom jednom dielku – staršom alebo novšom – má čo povedať a čím zaujať. 

Země

Hneď prvá poviedka, Étuda pro výjimečnou mysl, nasadí latku pomerne vysoko. Je nevšedná a úroveň si udrží až do konca. Myšlienka výchovy a zaradenia ľudí s autizmom do bežného života je aktuálna. Nepochopenie sveta autistov vedie v súčasnosti k mnohým nedorozumeniam a problémom. Čo ak existuje pomoc? Zmeníme im zvláštne správanie a osobnosť implantátmi? Prijme tieto zmeny rodina, priatelia, ako ich bude prežívať a pociťovať, samotný autista?  

Ak sa na svet pozeráte cez vône, budú sa vám páčiť Všechny vůně světa, pretože fakticky všetko má svoju vôňu. Ráno, ročné obdobia, stromy, voda, pokožka milovaného človeka. No je možné, že vás zaujme skôr pohľad na vývoj super upgrade-u virtuálnych hier. V každom prípade, aróma sa nám dokáže dostať hlboko do myslí a pretrvať tam roky. 

Čože sa to najviac podarilo?

Spi sladce, Joe. Ak vôbec nespíte vaše bunky zaradom začínajú odumierať, zlyhávajú orgány, až nakoniec… zomriete. Neznámy muž, Joe alebo Joseph, je hospitalizovaný a už celé dni a noci bdie. Privolaný odborník sa snaží nájsť spôsob, ktorým by ho uspal. Môže sa kľúč skrývať v Josephovej minulosti? To by však museli vedieť, kým neznámy John Doe je. Pútavé čítanie!

(Viete o tom, že v Čechách sa pre osoby, ktorých identitu nepoznáme, prípadne musí zostať utajená, používa meno Jan Novák? V anglicky hovoriacich krajinách je to John Doe, James Smith, v Nemecku Max Mustermann a v Chorvátsku Ivan Horvat.)

Rovnako nevšedný zážitok je prečítať si Ve sloní kůži. Existujú psychológovia, schopní dostať sa pomocou mozgového implantátu do mysle ktoréhokoľvek zvieraťa a prežívať jeho pocity, vnímať myšlienky. Mať takéhoto odborníka je na nezaplatenie. Doktorka Ipollová je najlepšia v obore, a preto jediná môže pomôcť zachrániť ohrozené zviera. Skvelé! Príbeh má spád, nezaťažuje a nezdržiava ničím zbytočným. Dávam plný počet bodov.

Katedrála je o viere, láske otca k dcére a stratách, každodenného života. Problémy v rodine sa neriešia, až vyvrcholia útekom dievčaťa. Otec ju vytrvalo hľadá. Keď sa stretnú, je už pravdepodobne navždy stratená, lebo vstúpila medzi veriacich Katedrály. Bude schopná vymaniť sa z područia tajomného náboženstva a byť zasa s otcom? Do tretice plný počet bodov. 

Zvyšné príbehy sa radia k priemeru. Napríklad Bodhisattva, v ktorej sa občas možno stratíte a máte pocit, že sa strácala aj sama pisateľka. Ak nedisponujete dostatočnými vedomosťami o Indii, nepochopíte mnoho kultúrnych a náboženských odkazov, čo je škoda. 

Posledná intifiáda chvíľkami nudí, inokedy vyvolá jej naivita úsmev. 

Arkádie začína skutočne dobre. Pútavá téma útočí na etické cítenie a túžbu po večnom živote. No skončí sa nečakane a prekvapivo. Vyvoláva to dojem, že autorka nevedela, čo má s textom ďalej robiť, preto ho proste uťala prvým prijateľným spôsobom, na aký prišla.

Sluneční soustava

My, stíny je prvý detektívny príbeh v zbierke. Chceli by ste mať možnosť vylepšiť svoju osobnosť a výzor pomocou kognitívnych, plastických operácií, či iných lekárskych zásahov? Hrdinovia rozprávania s takými, no nevydarenými, musia žiť a vyrovnať sa s tým, čo sa z nich stalo.  Sú podozriví z vraždy zamestnávateľa – majiteľa cirkusu putujúceho vesmírom.

Keďže aj detektív patrí medzi vylepšené indivíduá, neujde mu žiadna lož či zámerné zahmlievanie. Julii Novákové sa podarilo zaujať aj bez napätia, vystihnúť osobitosti psychiky a správania týchto podivínov a doviesť vyšetrovanie do zdarného konca.  

Jinýma očima je rozprávanie vesmírnej stanice, ktorá nebola len obyčajným strojom. Skvelý nápad, vynikajúce opisy pocitov či vnímania seba samej ako živého organizmu, nie iba hromady plechu a integrovaných obvodov. Poviedka patrí k tým kratším, kde úroveň rozprávania nekolíše a čitateľ sa postupne zžije s myslením niekoho kto bol (a znovu sa túžil stať) súčasťou neživého stroja, čo mu dovolí prekonať telesné obmedzenia.

Nájdeme tu protichodné názory postáv na etiku a chápanie toho, čo je dobré a čo zlé na transhumanizme. Máme právo slobodne rozhodovať o tom, čo sa stane s našim telom, mysľou, životom?

Symfonie prachu a ledu je zložená z dvoch úplne odlišných liniek. Výprava, letí k vzdialenej planéte a má za úlohu zložiť tú najúžasnejšiu symfóniu. Náhodou natrafí na stopy manželov, prieskumníkov mrazivej planéty. Hlboko v ľade zostali zachované pozostatky aj s nahrávkou  ich života, práce, objavov a smrti. Smutný údel mŕtvych bádateľov sa stane inšpiráciou k skomponovaniu naozaj skvelého Opusu. Nosná časť celej poviedky – osud manželov – je napísaná pútavo a zároveň veľmi citlivo.

Za hranicemi…

Noir detektívka Šeré město je plná pustých temných miest. Autorka podáva vyšetrovanie vraždy z pohľadu viacerých postáv, ktoré súvisia či zdanlivo nesúvisia s prípadom. Rad za radom odhaľuje jednotlivé dieliky skladačky a… zrazu je koniec a vysvetlenia sú neuspokojivé. Noir atmosféra umierajúceho mesta sa však naozaj vydarila. 

Dar prečítate a zabudnete, čo ste čítali. I keď téma nesmrteľnosti je pútavá a v tomto prípade podaná inak, než v Arkádii. Nepomôžu ani návraty do minulosti hlavnej hrdinky. Na konci zostanú nezodpovedané otázky. To isté platí o poviedke Zatanči elegií, svou vlastní. Dej je krátky, nedá všetky odpovede , ukončenie došprintuje a sklame.

Zato Vzduchoplavci Aury sú perfektným steampunkom. Dvojica súrodencov sa rozhodne opustiť materskú vzducholoď a vydať sa hľadať jednu zo vzducholodí- obrov- ktorá pred rokmi nečakane zmizla. V priebehu sledovania pútavej dobrodružnej výpravy, ucítite na tvári poryvy vetra, vŕzganie paluby, možno z tej výšky dostanete aj závrat a po celý čas budete s otvorenými očami snívať o lietaní nad nehostinnou planétou Aura.

Město je jedna z najlepších vecí v zborníku. Tajuplná pustá planéta a partia nič netušiacich výskumníkov. Kam sa podeli kolegovia zo základne? Prečo sa nikto neozýval, nečakal…? Je možné, že niektorí vidia to, čo ostatní nevnímajú? Náhle dochádza k nehodám, ľudia kamsi miznú, zasa sa objavujú, aby opäť odišli do nehostinnej zamračenej pustiny Ino, do náručia hmly a dažďa.

Atmosféra poviedky je skutočne mrazivá. Spisovateľka sa pohrala s tajomnom, napätím aj psychológiou. Postavy sú plné očakávania, to postupne nahrádzajú obavy, zlosť, strach a beznádej. Veľmi silno si začnete uvedomovať, že ak neviete, komu môžete dôverovať, ak už vlastne nemôžete dôverovať ani len sami sebe a svojim zmyslom, je vám všetka technika, vzdelanie, aj racionálne myslenie na prd. Do hlavy sa nasťahuje hrôza a panika vás zovrie vo svojom pevnom ľadovom náručí. Zaslúži si plný počet bodov.

Slovo na konci tunela…

V žiadnom poviedkovom románe nenájdeme rovnaký štandard všetkých prác. Sú dobré, zlé ale aj skvelé kúsky. Týka sa to aj Světov za obzorem. Hoci všetky nápady Julie Novákové v tejto zbierke sú vynikajúce, niektoré doslova nadchnú, nedokáže sa vždy námetu chopiť tak, aby ho spracovala kvalitne. U niektorých poviedok máte dojem, že dej bol prispôsobený potrebám autorky.

Iné sú písané detsky, naivne, čo pri človeku, ktorý sa literárnej činnosti venuje celé roky, prekvapí. Občas je rozprávanie ukončené skôr, akoby si zaslúžilo, prípadne spôsobom, akým si nezaslúži. 

Mnohé z prác v čitateľovi rezonujú ešte dlho po dočítaní. Nováková rieši etické problémy spojené so životom, smrťou, slobodnou vôľou, či akceptáciou odlišností každého človeka. Nevyhýbala sa ani téme náboženského presvedčenia, kedy zvyčajne neveriaci ľudia ťažko chápu zmysel viery, oddanosti Bohu či niektorej cirkvi. Aká tenká je hranica deliaca čistú úprimnosť a fanatizmus?

O tomto všetkom táto zbierka je. Neprivedie čitateľa výlučne k snívaniu o tajomstvách skrytých v hlbinách kozmu, živote na stovkách neuveriteľných planét, ale aj k presvedčeniu, že my sami, náš mozog, city a vzťahy sú pre nás často väčšou neznámou, než obloha nad našimi hlavami.

Julie Nováková: Světy za obzorem

Vydal: Nakladatelství Brokilon, 2018

Obálka: Lukáš Tuma

Počet stran: 596

Cena: 358,-

Reklama

Reklama

ENA je prezývka, ktorú mi kedysi dávno- pradávno vymyslel brat. Čo si pamätám, tak môj život sprevádzala láska ku kresleniu a ku knihám. A tiež taký ten prapodivný pocit že raz, možno, nejakú sama napíšem či ilustrujem. Zatiaľ sa mi to nepodarilo. Píšem len strohé formulácie zmlúv, dohôd, výpovedí, upozornení... Takže vo voľnom čase čoraz častejšie ulietavam na fantastike, čo je príjemná zmena. No keďže detské sny sa majú plniť, posledné roky na splnení tých mojich veľmi intenzívne pracujem. Zatiaľ aspoň kreslením do cudzej knihy a písaním recenzií...