Vysoké Tatry fascinujú, lákajú, očarúvajú a zabíjajú. Kto raz uvidí tie strmé bralá, nebotyčné skaliská, vysokohorské plesá či úzke doliny obklopené končiarmi, nadýchne sa ostrého horského vzduchu, bude sa do nich rád vracať. Tatry si však vyberajú svoju daň. Sú rovnako nemilosrdné aj krásne. Najmenšia chybička môže človeka stáť život.
„Ponoríme sa do temných priepastí… a na dne tej najhlbšej, vo svete zázrakov a slávy, zostaneme navždy.“ — Howard Phillips Lovecraft
Ja som legenda
O Vysokých Tatrách sa rozpráva mnoho povestí a koluje bezpočet legiend. Básnik by povedal, že sú sťa krásny, no drsný milenec. Chce celú bytosť a nič neodpustí. To platí aj o Slavkovskej doline, o ktorej taktiež kolujú rôzne reči. Sprunggeist je temná bytosť, možno sila, ktorá núti každého, kto sa ocitne v jej moci, spoznať krásu voľného pádu, objať hlbinu…
Horolezci, horolezkyně, horolezčata…
Adam a Miro sú na ľahkej túre. No krásny deň im pokazí telefonát. Miro je totiž dobrovoľný záchranár. Nachádzajú sa neďaleko miesta, kde bol nahlásený úraz turistu. Hoci sa to Adamovi nepáči, vyberú sa ho zachraňovať. Mladíka nájdu ľahko, no jemu už, žiaľ, nepomôže nič. Ani tá príslovečná svätená voda. No Adamovi tá nehoda nedá pokoj, pretože vie to, čo nikto iný. Videl to, čo neuvidí nikto iný. Pátra, zisťuje, hľadá na nete aj v knihách. Prečo na tomto jednom mieste zomrelo už toľko ľudí? Je to bežná daň, ktorú ľudia platia horám?
Náhoda Adamovi privedie do cesty bývalého záchranára, a ten mu veľmi neochotne prezradí pár informácií. No Adamova posadnutosť mŕtvym mladíkom nedá pokoj jeho priateľovi Mirovi. Nuž jedného dňa zorganizuje výpravu a prehovorí na ňu aj Adama. Cestou je naplánovaná zastávka práve na kamennom výstupku v Slavkovskej doline.
Na mieste činu
Adam trpí akrofóbiou a altofóbiou (strach z výšok a hĺbok). Takže nápad, vyštverať sa na plošinu, nepovažuje za dobrý. Vlastne z neho má hrôzu. No Miro trvá na tom, že sa musí prekonať, so svojim živočíšnym strachom bojovať. Preto lezie. Pomaly, ťažko, dusí sa, padá, neraz zostáva stáť sťa primrznutý. S vypätím všetkých síl sa však dostane až na plošinu. No to, čo sa potom začne odohrávať, je ohavnejšie, jak najhoršia nočná mora. Horšie, ako panická hrôza z výšok, pocit, že nemôže dýchať, temnejšie, než všetko čo kedy v živote zažil.
Nestihne sa ani vydýchať a už sa ohlásia prvé problémy. Je paralyzovaný hrôzou, strachom aj tým, čo sa mu odohráva v gebuli. Stále dokola si v mysli prehráva všetky úmrtia, čo sa odohrali v Slavkovskej doline. Neustále má tých ľudí v hlave, vidí kúsky ich životov. Všetci sa pomalým, plíživým krokom šplhajú po skalách hore, k nemu na ten malý výčnelok v skale, aby vzápätí, v stave totálnej pomätenosti, vrhli do hlbiny svojich blízkych aj seba.
Deň, noc, volanie záchranárov, pokusy zliezť dole, vyliezť hore, snaha prežiť, túžba skočiť…
Prichádza nočný lejak, postupne sa mení na sneženie a nočné mrazy sa rozhodli prihlásiť o svoje vražedné slovo. Má Adam šancu, na prežitie? Podarí sa mu prísť na to, čo sa to na tej poondiatej plošine vlastne deje?
Horor, thriller, psychológia a Tatry
Po románe Trhlina nám Jozef Karika prináša ďalší príbeh plný nie vždy logicky vysvetliteľných záhad. Možno sú to náhody, zhluk okolností, aké občas nastanú a ľudia sa stávajú iba nevinnými obeťami. No je celkom dobre možné, že hoci si to nechceme pripustiť, existujú sily a bytosti žijúce si svoj vlastný, starobylý život a my sme nemohúcimi bábkami v ich rukách, nástroje niečej zlej či dobrej vôle. Svedčí o tom aj množstvo povestí, viažucich sa k tribečským horám, ktoré hrali prím v Trhline, rovnako aj k Tatrám či iným prekrásnym, no divokým miestam na Zemi.
Sám Karika pri stavbe príbehu využíva ľudovú fantáziu, ale aj vedecké fakty. Všetky sa preženú textom silou tatranského víchru, aby nakoniec nechal na čitateľovej predstavivosti, ktorú z možností si vyberie, čím vysvetlí udalosti, ktoré sa v Slavkovskej doline reálne stali.
„Keď hľadíš do priepasti, aj priepasť hľadí do teba.“ Friedrich Nietzsche
Priepasť nie je klasickým hororom. Je to skôr psychologický thriller. Zaujímavým spôsobom spája vedecké fakty, ktorými sa dajú povedačky o sprunggeistovi vysvetliť (napríklad fenomén tzv. Kármánovho vortexu), so psychologickou sondou do ľudskej mysle. Nezriedka je totiž to, čo si pamätáme úplne odlišné od toho, čo sa naozaj odohralo. V Priepasti funkciu ľadovej sprchy preberajú nahrávky z GoPro kamier, tie sú oproti spomienkam chladne logické a pravdivé. Nečakajte klasický horor. Je to skôr pohľad do nášho vedomia a podvedomia, fóbií všetkého druhu aj pudu sebazáchovy. Naservírované v kombinácii s nehostinnou vysokohorskou prírodou, túžbou vykašlať sa na všetko, jednoducho skočiť a konečne pocítiť sladkú chuť objatia hlbiny.
Rozprávanie väčšinou plynie plynulo. No Karika sa tento krát nechal dosť často unášať prílišným filozofovaním a odbieha k opakovaniu toho, čo čitateľovi už raz, niekedy aj viackrát, povedal. Adam stále uvažuje nad tým istým, čo brzdí dynamiku a chvíľami môže nudiť. Našťastie sa autor zakaždým spamätá a dej znovu dostane spád.
Skvelý je hlavne úsek, keď je Adam na plošine, kedy nám autor dáva možnosť nahliadnuť na jeho myšlienky z viacerých uhlov a my netušíme, v ktorom momente je pri zmysloch, šalie, či upadá do šoku. Práve táto neistota čitateľa priklincuje ku knihe a bude sa snažiť zistiť, čo je pravda, a čo je obyčajný zmyslový klam.
Slovo na záver
Priepasť je román plný napätia, ktorý vám ukáže, ako veľmi je naša myseľ nespoľahlivá. Na koho sa ale spoľahneme, ak sa nemôžeme spoľahnúť sami na seba a svoj mozog? Ak radi chodíte na túry, prechádzky, do hôr, či radšej sedíte doma a cestovať nechávate len svoju fantáziu, je úplne jedno. Na rozdiel od Vysokých Tatier je čítanie bezpečná forma relaxu, preto by ste si zážitok, ktorý vám poskytne Priepasť, nemali nechať ujsť.
Vedeli ste že…
-meno Tatry má základ v staroslovienskom slove trti? Toto slovo označovalo bralo alebo vysokú skalu
-legenda hovorí, že Slavkovský štít bol možno najvyšším vrchom Tatier? Zemetrasenie v roku 1662 ho vraj pripravilo o 200-300 metrov. Vedci túto povedačku vyvrátili, pretože podľa nich vrchol rozdrobila erózia
-kedysi v tatranských plesách žili vodníci. Vodníci sa sami vyhubili rôznymi súbojmi. Krásne víly tam možno žijú dodnes. A to sa dá ľahko overiť…
Jozef Karika: Priepasť
Vydal: Nakladatelství Ikar, 2018
Počet stran: 272 / pevná vazba
Cena: 29,96 euro
