Fantastické príbehy v sebe ukrývajú čaro a dýchajú svojskou atmosférou, ktorú ešte podčiarkuje zmes podivných postáv so zvláštnymi osudmi. Platí to aj o knihe Alexandry Pavelkovej Údolí lilií. Hoci sa udalosti odohrávajú hlavne v súčasnosti, ocitneme sa tiež v časoch dávno minulých, kedy rytieri bojovali v mene cti, smrteľníci sa báli mocných živlov prírody a elfovia, či iné bytosti, sa prechádzali zelenými údoliami.

Alexandra Pavelková si už dávno našla svoje miesto na slovenskej fantasy scéne a niektoré jej knihy vyšli aj v českom preklade (Písek ve větru, Prokletá přísaha, Zlomená přísaha…). Námety dokáže spracovať svojsky. Z pohľadu ženy, no ak treba aj s razanciou muža, čím si získava svojich fanúšikov z oboch skupín. Najnovšie do češtiny preložila svoj román Údolí lilií. Je plný príbehov, aké túžime počúvať za dlhých večerov, zababúšení v teplej deke a so šálkou rumu s čajom v rukách.

Čo môžete čakať?

Ak vás kdesi v pustine prepadne prudký lejak, ste vďační za hocaký úkryt v suchu a teple. To sa počas obhliadky nehnuteľnosti prihodí ostrieľanému podnikateľovi Petrovi a realitnej maklérke (inak osamelej matke) Bety s dcérkou. Po šoku z toho, že v ten deň už domov nedôjdu, vyberú sa hľadať pomoc do malej, takmer opustenej dedinky. Tam ich milo prekvapí pohostinnosť neznámej ženy Tiny. Ponúkne im jedlo a nechá ich u seba prenocovať.

K Tine o niečo neskôr príde jej priateľ Herald s obrovským psom, a my máme hlavných protagonistov pokope. Kým sa vonku ženia všetci čerti, dnu vládne teplo, príjemná atmosféra a malá Nela aj pes spia spánkom spravodlivo unavených. Dospelí sa zabávajú tým, že popri varení, umývaní riadu, delení sa o zvyšky cigariet a rozoberaní bezútešnej situácie, rozprávajú na striedačku podivné historky.

Okolnosti dokážu spojiť zdanlivo nezlučiteľné a rovnaký osud či obavy, stvorili medzi týmito štyrmi silné puto. Pomáhajú si a podvedome chránia jeden druhého. To, čo bolo ešte pred dvoma dňami dôležité, stratilo význam. Obkľúčení zúriacimi živlami prehodnocujú priority a hľadajú zmysel svojho konania. Udalosti zo všednej súčasnosti sa zrazu začínajú prepletať čarovnými niťami príbehov, aké sa rozprávali za dávnych čias. Veď dajako si treba skrátiť dlhé chvíle čakania na záchranu, keď oheň tíško praská, v žalúdku hreje medovina a rieka strháva okrem brehov aj zábrany…

Čia je to vina?

Všetky rozprávania sa zrodili z autorkinej predstavivosti, hoci na prvý pohľad  pôsobia sťa legendy, či povesti, na ktorých by mohlo byť zrnko pravdy. Dobre, pravdy možno nie, no nemožno im uprieť citový náboj a to, že občas tnú do živého. Hrdinovia týchto rozprávaní sú preto veľmi reálni a majú s nami veľa spoločného. Tiež žijú s pocitom, že ak by sa v minulosti rozhodli inak, život by bol úspešnejší, túžia po pomste, súdia, či sú súdení. Vydaní na milosť a nemilosť fanatikom presvedčeným, že vlastnia patent na rozum. Sú ohováraní a sami ohovárajú, divokí, zbrklí a bezhlavo milujúci. Nuž, čo už? Srdcu nerozkážeš ani vtedy, ak ti môže zničiť budúcnosť.

O kom/čom to teda budeme čítať?

 Oheň Hovorí o ponižovanom mužovi. Neuveriteľná zatrpknutosť a zlosť sa v ňom celé roky hromadili až jedného dňa vybuchli. Sny a nesplnené túžby ho dohnali k zúfalým činom, lebo celá jeho existencia bola jedno veľké zúfalstvo. No mužovou hlavnou hnacou silou bolo presvedčenie, že všetko mohlo byť iné keby…

Farba Hororovo ladená story, s nádychom terpentínu a voňajúca horúcim Talianskom. Botticelli vo svojich obrazoch zachycuje nádheru života. No v jeho blízkosti sa ocitne niekto, kto pre stvárnenie krásy, ktorá na obrazoch vyzerá jak živá, neváha prinášať obete…

Kameň je tvrdý. Rovnako aj ľudia, ktorí milujú peniaze. Príbeh o sebeckosti, ľahostajnosti k ľuďom a bezohľadnej honbe za majetkom. No aj teraz platí, že ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva…

Desiatka pripomína starobylú povesť o nehynúcej láske, túžbe po moci, majetku a zrade. Hrdinu napĺňa už iba túžba po pomste a vidina stretnutia s milovanou bytosťou…

„ Bál som sa o ňu – vtedy i teraz. Bál som sa tak, ako sa bojíme o to, za čo vymeníme všetko, kvôli čomu sme dovtedy žili. Ako keď naraz pochopíme, že toto je jediná karta, s ktorou môžeme vyhrať, a my sme mali šťastie, že sme si ju vytiahli.“

 Ľad Zloba a nenávisť, kde ťa ľudia berú? Na horách nerastieš, v poli ťa nesejú… ja mám občas pocit, že tieto dve vlastnosti rastú okolo nás hojnejšie, než burina v našej záhrade. Ak sa k nim pridá aj moc a fanatizmus, vznikne vražedná kombinácia…

Jazda za kráľom Tak to dopadne, keď ostatných posudzujeme len podľa vzhľadu. Robíme to často. Neprejavíme žiadnu snahu vidieť pod povrch, spoznať toho druhého, no svoj názor dávame hlasno najavo. Že my sme predsa takí nikdy neboli? To mi je jasné. No určite niekoho takého všetci poznáme. Hlavný aktér jazdy až prineskoro zistil, že hodnota človeka spočíva v niečom úplne inom…

Rieka Príbeh spája nedôveru, lásku, nehu, krutosť, túžbu ovládnuť, zmeniť podľa seba, pretvoriť, pretože máme tú moc. Nesie v sebe krásu divokej prírody, nespútané živly a tajomné vybájené bytosti. Ale kto vie, či vznikli len v našej predstavivosti. Po prečítaní pocítite silnú túžbu chrániť rieky, lesy, zver aj každú drobnú bylinku, pretože ak niečo zničíme, nikdy to už nedokážeme vrátiť späť…

Slovo na koniec…

Údolí lilií nie je klasickou fantasy. Dej je priamočiary a svojim spôsobom moderný. No čitateľ od začiatku vníma podtón čohosi prastarého, akúsi vôňu tajomna, zabudnutej histórie či pozostatky legiend, ktoré sú v kontraste práve s výdobytkami a myslením dnešnej doby. Kým príbehy sú pestrou zmesou rozprávok, bájí a fantastiky so všetkým, čo k nej patrí, prvotná línia románu sa ako fantastika dlho neprofiluje. Rozhodla sa dať si menšiu zachádzku do skutočnosti a potom sa pomaly vrátila, aby nás na konci zanechala v neistote, o kom sme to vlastne čítali.

Práve týmito kontrastmi a rozmanitosťou osudov román čitateľov zaujme. Autorka plynule prekračuje hranice medzi fantáziou a realitou. Je to, ako by ste preskakovali z jedného brehu rozvodnenej Slatiny na druhý. Fascinovane sa pri tom pozeráte dole, na vodu, ktorá sa valí a neberie ohľady. Strháva vás svojou dravosťou a nespútanou krásou, ale vy sa napriek tomu cítite bezpečne.

Pri čítaní na jazyku pocítite chuť pečených zemiakov, do nosa vám vnikne sladká vôňa medoviny, v každom kroku, ktorý namáhavo spravíte, budete počuť čvachtať premočenú pôdu. Ucítite chlad premočených šiat a budete sa báť hukotu divokej rieky. A popri tom všetkom sa poddáte čaru, ktoré táto kniha vyžaruje.

Alexandra Pavelková: Údolí lilií

Vydal: Nakladatelství ARGO, 2018

Preklad: Alexandra Pavelková

Ilustrácie: Jana Šouflová

Názvy jednodlivých príbehov: Oheň, Farba, Kameň, Desiatka, Ľad, Jazda za kráľom, Rieka.

Počet strán: 295

Cena: 268,-

UložitUložit

UložitUložit

UložitUložit

UložitUložit

UložitUložit

UložitUložit

UložitUložit

UložitUložit

Erika Ena Adamcová
ENA je prezývka, ktorú mi kedysi dávno - pradávno vymyslel brat. Čo si pamätám, tak môj život sprevádzala láska ku kresleniu a ku knihám. A tiež taký ten prapodivný pocit že raz, možno, nejakú sama napíšem či ilustrujem. Zatiaľ sa mi to nepodarilo. Píšem len strohé formulácie zmlúv, dohôd, výpovedí, upozornení... Takže vo voľnom čase čoraz častejšie ulietavam na fantastike, čo je príjemná zmena. No keďže detské sny sa majú plniť, posledné roky na splnení tých mojich veľmi intenzívne pracujem. Zatiaľ aspoň kreslením do cudzej knihy a písaním recenzií...