Taliansko, rok 1931. Duce získava na popularite, šľachte sa stále darí udržiavať niekdajšiu moc, novinári nesmú písať o zločinoch, pretože tie predsa vymizli…a Neapol sužuje horúce a suché počasie. Nepomáha ani blízkosť mora. Každá vec je cítiť, ešte aj ten prach na uliciach páchne. Najviac ale smrdia zločiny spáchané v tomto meste.

Spisovateľa Maurizia De Giovanni u nás veľmi nepoznáme. V každom prípade má osobitý štýl prispôsobený dobe, v ktorej hrdinovia jeho príbehov žijú. Komisár Riccardi je zvláštny. Nesie v sebe prekliatie, kvôli ktorému vedie osamelý život bez žien a priateľov. 

Vraví sa: nikdy nehovor nikdy. To platí o láske aj priateľstve. Popravde, poručík Maione a doktor Modo, sa k definícii slova priateľ priblížili viac, než by si Riccardi prial a v hre o jeho srdce v ringu poskakujú až dve dlhonohé krásavice…

Manžel, ctiteľ, milenci?

Taliansko, rok 1931. Duce získava na popularite, šľachte sa stále darí udržiavať niekdajšiu moc, novinári nesmú písať o zločinoch, pretože tie predsa vymizli…a Neapol sužuje horúce a suché počasie. Nepomáha ani blízkosť mora. Každá vec je cítiť, ešte aj ten prach na uliciach páchne. Najviac ale smrdia zločiny spáchané v tomto meste. 

Alfredo Luigi Riccardi je neobľúbený policajný komisár, strániaci sa spoločnosti. No nestráni sa nedeľných služieb a dáva na nich všetkým radovým policajtom poriadne zabrať. Prinajmenšom v nedeľu by sa patrilo nechať tých chudákov na pokoji, všakže? 

Celý Neapol je v jedno sparné ráno hore nohami. Stala sa vražda vojvodkyne Adriany Mussovej z Camparina, ktorá bola všetkým, len nie vzornou manželkou. Verejne udržiavala vzťah s vplyvným novinárom Mariom Capece a ani Boh nevie, koľkých milencov na jednu noc mala popri ňom. Je komplikované riešiť takýto delikátny prípad. Šľachta, dôležití ľudia s kontaktami na najvyšších miestach…

Stačí škaredý pohľad a Riccardi pôjde robiť detektíva do niektorého zapadnutého mestečku na Sicílii, kde bude riešiť akurát tak mordy domácej hydiny. Je obtiažne postupovať podľa predstáv policajnej vrchnosti. Preto na ňu Riccardi kašle a vyšetruje podľa seba. Navštevuje tých, ktorých potrebuje, nehľadiac na vplyvnosť onej osoby alebo prípadné tituly a kľudne kladie priame a často nepríjemné otázky.

Motív k vražde krásnej Adriany má totižto hneď niekoľko mužov. Prvým je zomierajúci manžel, ktorý síce nedokáže sám vstať z postele, no objednať si vraždu manželky by dokázal aj z tadiaľ, že? Hlavné je zaplatiť. Nevlastný syn Ettore, ten dával vždy s chuťou a šťavnato verejne najavo, že macochu nenávidí. Tretí adept je Adrianin dlhoročný milenec Mario, s ktorým sa v noc smrti doslova do krvi pohádala. 

Tajomstvá naše verejné…

Okolo podozrivých je veľa nejasností a tajomstiev, ku ktorých odhaleniu sa Riccardi dostáva len veľmi obtiažne. Navyše za ním z Ríma prišla krásna vdova Lívia. Spriatelili sa pred nejakým časom, počas vyšetrovania vraždy jej manžela, na čo ona evidentne nemieni zabudnúť. Má v úmysle ich priateľstvo prehĺbiť. Povedzme, že istým konkrétnym smerom. Líviina snaha o hĺbenie však Riccardino zdržiava a začína si byť istý, že Enrika ( s ktorou sa už rok vídavajú iba cez okná svojich izieb), je pre neho dôležitejšia.

Takmer všetky dostupné informácie sú typu, čo sa kde a kedy povedalo. Zdrojom týchto verejných správ je Bambinella, svojská postavička ženy v mužskom tele a jej priateľky, prostitútky. Zatiaľ, čo vyšetrovatelia musia fakty získavať od padlých žien, ženy, ktoré spája práve láska k Riccardimu, získavajú a posielajú správy prefíkanejším spôsobom. Holt, dámy sa vždy vedia vynájsť a bez problémov čítať šifry skryté medzi riadkami. 

V každom prípade to má náš hrdina naozaj ťažké. Na jednej strane chcú od neho okamžité výsledky, na druhej mu nedovoľujú vypočúvať tak, ako je potrebné. Pritom sa ukazuje, že mužov bolo v živote mŕtvej vojvodkyne oveľa, oveľa viac. Napriek tomu sa pomaly, no iste, prepracúvajú k zatknutiu vraha. Alebo vrahov? To viete, temperamentní Taliani…

Nech je to tá lebo on, vyhoďme ho z kola von!

Autor čitateľa zručne vodí od jednej postavy k druhej a každá má čo tajiť. Riccardi postupne zisťuje, čo sa skrýva za Ettoreho nočnými výletmi, aký je starý vojvoda a spoznáva pravdu o novinárovi Capecem a jeho rodine. Jeden kryje druhého, tretí je presvedčený o vine prvého a štvrtý… štvrtý poskytuje alibi tretiemu. Do toho neodbytná Lívia a Enrikin nápadník a Riccardi má o prebdené noci postarané. Keby sa aspoň mohol normálne najesť!

Lenže stará pestúnka Róza vyvára iba samé ťažké jedlá a tie mu dlho ležia v žalúdku. Taký život, ber to čert! Hoci to vyzerá všelijako, konečne je vrah/ vrahovia dopadnutí. V komisárovi ale neprestáva hlodať tieň podozrenia, že to nie je koniec. Čo mu mohlo uniknúť? Jedna návšteva kostola všetko zmení. Postačí náznak, jediná veta v kázni, netreba hneď vyzradiť spovedné tajomstvo. Ozubené kolieska do seba zapadnú a udalosti konečne dostávajú logiku. 

Dosť bolo záhad, poďme na pizzu.

Viete čo, dajme si radšej po jednom – dvoch koláčikoch sfogliatella. Sladké nás privedie na lepšie myšlienky. Maurizio De Giovanni je skúsený spisovateľ, ktorý vie nastoliť atmosféru napätia a tajomna. Vyšetrovanie vraždy je zamotané a samotný dej je prešpikovaný ešte vnútornými monológmi postáv, ktoré čitateľa raz zmätú, inokedy mu pomôžu lepšie spoznať niektorého z hrdinov. Ak hľadáte klasickú fantastiku, v tejto detektívke ju nenájdete.

Hrdinovia sú z mäsa a kostí. Do fantastiky by sa hádam dala vtesnať aspoň schopnosť komisára vidieť duchov. 

Niekedy budete mať pri čítaní pocit, že to musela písať ženská. Prečo? Autor totižto dáva veľký priestor práve láske na viacero spôsobov, rôznym poryvom vášní, postavy často premýšľajú o svojich pocitoch a o tom, ako ich vyjadriť. Našťastie však tieto citové pnutia zostávajú v rozumných medziach a navyše prispievajú k dotvoreniu dobovej atmosféry.

Vyšetrovanie vraždy je zamotané a hoci budete mať aj vy niekoľko typov na vraha ukáže sa, že všetko je omnoho komplikovanejšie. Místo pro každého je svojská detektívka, plná horúceho talianskeho slnka, temperamentných ľudí a nastupujúcej hrozby fašizmu. Napriek tomu vás vtiahne do zamotaných sietí zločinu, vášní a vôní (aj smradu), ktorými je celý Neapol presýtený. Veď je leto a nepršalo už celé týždne.

Dôležité varovanie na záver…

Nikdy, skutočne nikdy nečítajte túto knihu, ak ste hladní, či držíte diétu. Je jedno, akú. V tomto príbehu sa totiž neustále žerie, a to doslova. Takmer na každej tretej stránke sa prestierajú cestoviny na rôzne spôsoby, ryby, ragú či sýte polievky, rozvoniavajú krehké koláčiky a vám budú tiecť slinky…až neodoláte. A ja to musím vedieť, pretože už dva týždne vyváram jedlá z tejto knihy…

Maurizio de Giovanni: Místo pro každého – Léto komisaře Ricciardiho

Vydal: Nakladatelství Epocha, 2018

Překlad: Helena Schwarzová

Počet stran: 312

Cena: 248,-

Reklama

Reklama

ENA je prezývka, ktorú mi kedysi dávno- pradávno vymyslel brat. Čo si pamätám, tak môj život sprevádzala láska ku kresleniu a ku knihám. A tiež taký ten prapodivný pocit že raz, možno, nejakú sama napíšem či ilustrujem. Zatiaľ sa mi to nepodarilo. Píšem len strohé formulácie zmlúv, dohôd, výpovedí, upozornení... Takže vo voľnom čase čoraz častejšie ulietavam na fantastike, čo je príjemná zmena. No keďže detské sny sa majú plniť, posledné roky na splnení tých mojich veľmi intenzívne pracujem. Zatiaľ aspoň kreslením do cudzej knihy a písaním recenzií...