Metro 2033 pochádza z pera ruského spisovateľa Dmitrija Glukhovského. Odohráva sa v Moskve neďalekej budúcnosti, kedy je Zem zničená a neobývateľná. Teda, neobývateľná ako pre koho…

Prežijúci Moskovčania, sa stiahli pod povrch, do najväčšieho protiatómového krytu: metra. Moskovské metro bolo vždy známe honosnou výzdobou jednotlivých staníc, pomenovaných rôznymi (väčšinou budovateľskými) menami. Mená zostali, honosná výzdoba sa však ošúchala. Každá stanica je samostatný svet. Je mestom, či štátom, so svojimi zákonmi, hospodárstvom, hranicami.

Niektoré stanice sa zlučujú do zväzkov a obchodujú. Iné sa pokúšajú nastoliť komunizmus, či novú fašistickú ríšu aj s použitím zbraní. Zbrane síce zničili povrch, zabili miliardy, no my sa proste nevieme poučiť. Takto spolu žijú, či skôr s vypätím posledných síl prežívajú zvyšky civilizácie. V podzemných tuneloch pestujú huby, chovajú ošípané… Putujú nekonečnými tmavými chodbami a pokúšajú sa z posledných síl zabrániť tomu niečomu, ktorému sa vonku prežiť podarilo, preniknúť do podzemia.

Здравствуйте, дорогне  друзья!

Arťom je iba mládenec. Do metra sa dostal keď bol malý chlapec. Po smrti matky žije s otčimom na stanici VDNCh. Je iný než rovesníci, cintľavejší a oveľa viac premýšľa. Na svet pred bombardovaním, si už takmer nespomína. Aké to vlastne bolo, mať nad hlavou namiesto stropu nekonečný priestor vysokej oblohy a môcť vidieť hviezdy?

Raz to už takmer zistil. Vtedy sa s kamarátmi vydali na objaviteľskú hrdinskú cestu nahor. Pri otváraní sa im podarilo poškodiť bezpečnostný priechod. Ten sa už nedal zavrieť, takže nechtiac zanechali všetkému, čo žilo hore, v uliciach Moskvy, pozvánku na súdružskú návštevu. A to voľačo na seba nenechalo dlho čakať. Čo potom na VDNCh nasledovalo, sa stalo najhoršou nočnou morou.

Vraví sa, že karma je zdarma…a navyše je aj sviňa a neomylne vracia všetko to, čo ste kedysi dávno pokazili. Ja na osud neverím. Je to každý náš správny aj nesprávny  skutok, ktorý určuje to, čo sa nám v budúcnosti vráti sťa bumerang späť. Všetci platia za zvedavosť Arťoma a jeho kamarátov vysokú daň. Diabli z povrchu útočia, žiadna zbraň nie je dostatočne účinná a VDNCh dochádza čas, náboje aj obrancovia.

Kam kráčíš, mládežníku?

Kniha je svojim spôsobom fantastický cestopis. Arťom neputuje k Hore Osudu, ale do Polis, ktoré je nepísaným hlavným mestom, plným vedomostí, vojska a na pomery metra aj ukážkou blahobytu. Je si vedomý, že za utrpenie, ktoré metru každým dňom hrozí, je zodpovedný aj on. Neúnavne šľape v temných tuneloch, plných viditeľných aj neviditeľných nástrah. A nie sú tam iba potkany, dorastajúce do obrovských rozmerov. Natrafiť môžete na všeličo. Zvuky s mocou priviesť k šialenstvu, neviditeľní duchovia ktorí vás sledujú, fašisti, satanisti, komunisti. Či sa vám úplne nečakane zabodne otrávená šípka do krku.

Cesta je dlhá. Arťom na nej stretáva mnoho ľudí. Tí akoby žili preto, aby mu pomohli mladému a neskúsenému chalanovi. Sú to práve spoločníci, kto mu vysvetľuje zákonitosti podzemia, tajomstvá tunelov a rôznych divných obyvateľov. Moskovské metro je veľmi ponuré, no neuveriteľne rozľahlé miesto. A tak Arťom a všetci tí, ktorí ho sprevádzajú, naťahujú kroky z pražca na pražec a snažia sa v tme nestratiť zdravú myseľ a cieľ, do ktorého putujú. Každý problém má svoje riešenie. Ľudia však zakaždým skončia pri tom najjednoduchšom, ktorého následky sú nesmierne.

Za všetkým hľadaj… ešte niečo

To, čo zo začiatku vyzeralo na príbeh nezaujímavého chalana, znenazdania naberá na tajomnosti, magickosti a Arťomovi súputníci sa stávajú časťou plánu. Akoby ich riadila nejaká vyššia moc. Mládenec prekonáva nebezpečné situácie, čelí rôznym hrozbám smrti, poprave, odoláva tajomným silám tunelov aj rizikám číhajúcim na povrchu, v uliciach Moskvy. Červené námestie, Kremeľ, domy, obchody… skrývajú v sebe nebezpečenstvo.

No to najväčšie, kvôli ktorému túto cestu chlapec podniká, sú diabli. Mutanti ohrozujúci život v podzemí. Ale…Naozaj sú hrozbou? Nemôže to byť trošku inak, než to vyzerá? Podarí sa Arťomovi zistiť, čo sa v skutočnosti za celou strastiplnou púťou skrýva? Zabráni najhoršiemu? Rozhodnutie padne na Televíznej veži Ostankino.

Audiokniha naša každodenná

Nahrávka vyšla vo vydavateľstve OneHotBook a načítal ju divadelný herec Filip Čapka. Treba uznať, že s textom sa popasoval naozaj hrdinsky. Musel totiž zvládnuť množstvo ruských názvov a mien. Nakoľko zažil časy, kedy bola ruština na školách povinná, zvládol túto neľahkú úlohu celkom dobre. Sám prezradil, že má maturitu z ruštiny a za sebou víťazstvo v celonárodnom kole súťaže Puškinov pamätník (ak neviete o čo sa jedná, bola to súťaž v prednese poézie a prózy v ruskom jazyku). Za roky, čo od tej doby ubehli, už Čapkov prízvuk stratil mäkkosť, typickú pre ruštinu.

Napriek tomu sa stále počúva dobre a výslovnosť je zrozumiteľná. S režisérom Hynkom Pekárkom, sa rozhodli postavy rozlíšiť výlučne miernou moduláciou hlasu. Herec sa vlastne ocitol v úlohe netypického rozprávača. V Arťomovom prípade jeho hlas na začiatku znie naivne, neskôr predčasne dospelo a unaveno. A práve tento jednoduchý prednes v nás vzbudí strach, pocit, že sme sami, stratení v tme, osamelí a smutní.

K zvýrazneniu pocitov tiež prispievajú hudobné predely. Nielenže podfarbujú dej, priamo s ním súvisia a umocňujú bezútešnosť situácie, v ktorej sa ľudia v metre ocitli. Opakujúca sa krátka klavírna melódia pripomína kolesá idúceho vlaku…ťahavé tóny zase zvuky vychádzajúce z prasknutých potrubí.

V hudobných námetoch počujeme neustále kvapkanie vody, či tajomné pohyby vzduchu, prúdiaceho v chodbách. Brzdy škrípu na hrdzavých koľajniciach a tento nepríjemný zvuk odchádza do hlbokej černoty, aby sa nečakane, zosilený ozvenou, vrátil späť. Typicky ruské clivé harmonikové melódie umocňujú pocit bezútešnosti, ktorý v človeku predstava života hlboko pod zemou vzbudzuje.

Milé slovo na záver…

Kniha môže byť sama o sebe vynikajúca, no ak sa spojí so skvelým hovoreným prednesom, či dramatizáciou, je to neporovnateľne väčší zážitok. Zapájate viaceré zmysly, predstavivosť funguje omnoho intenzívnejšie a samotný príbeh si doslova prežijete. Či ste román Metro 2033 čítali či nečítali, oplatí sa vypočuť si ho. Je to niečo úplne iné, prežiť si takýmto spôsobom atómovú apokalypsu a znovu si uvedomiť, že nikto z nás nechce skončiť tak, ako hrdinovia románu.

Pár perličiek

Moskovské metro( Московский метрополитен) funguje od roku 1935. Počas bežného pracovného dňa prepraví okolo 9 miliónov pasažierov. Sieť metra je dlhá 333,4km, má 12 liniek a je v ňom 200 staníc, ktoré sú krásne vyzdobené sochami, maľbami, mozaikami a inými umeleckými dielami v štýle socialistického realizmu a komunizmu. Do roku 2020 sa má otvoriť ďalších 64 staníc a trať sa predĺži o 137km.

Moskovské metro je v súčasnosti považované za jedno za najkrajších, 44 staníc je vyhlásených za národné kultúrne dedičstvo. Dokonca v ňom nájdete aj fontánu. Vlaky premávajú s presnosťou na 99,99% a interval je len 90 sekúnd.

Dmitry Glukhovsky: Metro 2033

Vydal: Vydavatelství OneHotBooks

Formát: Audiokniha

Interpret: Filip Čapka

Délka: 17 hodin, 34 minut (mp3)

Cena: 299,- (na audioteka.cz)

Erika Ena Adamcová
ENA je prezývka, ktorú mi kedysi dávno - pradávno vymyslel brat. Čo si pamätám, tak môj život sprevádzala láska ku kresleniu a ku knihám. A tiež taký ten prapodivný pocit že raz, možno, nejakú sama napíšem či ilustrujem. Zatiaľ sa mi to nepodarilo. Píšem len strohé formulácie zmlúv, dohôd, výpovedí, upozornení... Takže vo voľnom čase čoraz častejšie ulietavam na fantastike, čo je príjemná zmena. No keďže detské sny sa majú plniť, posledné roky na splnení tých mojich veľmi intenzívne pracujem. Zatiaľ aspoň kreslením do cudzej knihy a písaním recenzií...