Je to tu! Sťahujete sa na Mars. Je jedno, či utekáte pred sebou, rodinou, problémami…Nutkavá túžba vytratiť sa vás núti zbaliť sa a ísť. Predali či rozdali ste všetok svoj majetok. Lenže sú tu veci, ktorých sa vzdať nechcete. Z nostalgie a možno aj z iného dôvodu. Takže, čo si na ten ďaleký Mars zbalíte? Niečo krásne, vzácne, či len kúsky spomienok? Lukáš si zbalil vrece vlnených ponožiek, pretože každý predsa vie, že tam hore, ovce nie sú.

O kom?  O čom?

Mars je nová kolónia Zeme. Pripúšťam, že trošku vzdialenejšia, no ak potrebujete začať odznovu, vôbec to nevadí. Práve naopak. Pre „utečencov“ je to ideálna vzdialenosť. Ľudia si postavili mestá, usadlosti, farmy. Pracujú, milujú a hlavne bojujú s prašnými búrkami a nehostinným povrchom planéty. Keďže na Marse toho veľa nie je, je nutná pomoc od pozemšťanov. Nadácia na podporu Červenej planéty vypravuje pravidelný „vlak“, ktorý vozí nových osadníkov, zároveň s nimi aj potrebné stroje, potraviny či vybavenie nutné pre udržanie života. Raketoplán pritiahne akési vesmírne „vagóny“ k obežnej dráhe Marsu, a potom v pristávacích moduloch zhodí náklad a várku nováčikov na planétu.

Takto cestuje do svojho nového domova aj Lukáš. Je to síce už starší pán, no on tiež patrí k čudákom, ktorí pocítili potrebu zmeniť doterajšiu existenciu čo najrazantnejšie. Preto si jedného dňa zbalil pár nutných vecí, vlnené ponožky a opustil Zem.

Na Marse zatiaľ ľudia riešia svoje obyčajné každodenné – každosolové starosti. Upchatý záchod, kúpiť, či nekúpiť náklad bioodpadu, prípadne či je zavlažená ryža a kompost dobre vyzretý. Nuž a samozrejme politiku. Tej sa nezbavíte ani v hlbinách vesmíru.

Momentálne sa schyľuje k prvému marsovskému pôrodu a na svet príde originálny a nefalšovaný Marťan. Na to sa treba pozrieť z politického, sociálneho aj právneho hľadiska… Všetci sú napätí, čakajú prílet nových osadníkov, a veľmi potrebných zásob a technického vybavenia. Všetci však svorne dúfajú, že sa nedočkajú pravej marťanskej prachovej búrky. Tá by totiž veci poriadne skomplikovala.

Aby sme sa cestou nenudili…

Novela má dve samostatné línie a tie, ako to už obyčajne býva, sa v jednom bode stretnú  a vydajú sa na spoločnú cestu životom. Prvá, ktorá je od začiatku až do konca sci-fi, sa odohráva na Marse. Je čitateľsky zaujímavá, a ak máte prečítaného Marťana s technicky do detailu prepracovanými popismi, budete stále striehnuť na reálnosť opisov krajiny a života ľudí na Marse. Druhá je zložená z myšlienok a filozofických úvah už vyššie spomínaného Lukáša. Ten si kráti cestu vesmírnou ničotou tak, že do verejného „vlakového“ záznamníku nahráva  spomienky na svoj pozemský život, rodinu, či zážitky z detstva. Veľkú časť venuje roku 1968 a najmä vpádu Ruskej armády do ČSSR. Hoci veľmi nerada porovnávam a hľadám podobnosti s inými dielami, práve táto línia neuveriteľne pripomína Kosmonauta z Čech. To isté obdobie, obaja aktéri boli v tom čase deti, oboch to nejakým spôsobom poznamenalo atď….

Kým Jakub Procházka (Kosmonaut z Čech) premýšľa o udalostiach z roku 1968 pretože zmenili celý jeho život, Lukáš cestou vo vesmírnom vlaku okrem spomínania, väčšinou filozofuje. Niekedy až príliš. Vtedy sa môže stať, že čitateľ začne mať pocit, že už nečíta sci-fi, ale nejakú knihu spomienok na roky socializmu, či dobu po revolúcii.

Kto si príde na svoje?

Príbeh je napísaný zručne. Žiadna zbytočná omáčka či zdĺhavé opisy prostredia. Dialógy majú švih a postavám plynú z úst úplne prirodzene. Autor sa nezdržiaval ani s opisom postáv, no napriek tomu si ich obľúbite. Majú obyčajné starosti, radosti a žijú, ako najlepšie vedia, čím sa stávajú blízki každému čitateľovi. Problém vidím v tom, že budete podvedome očakávať rozprávanie o dedulovi, ktorý sa na obálke tak pekne vznáša vo vesmírnej beztiaži. Postupne však zistíte, že sa vlastne nedá povedať, kto je hlavným hrdinom alebo čo má byť nosnou témou tejto knižôčky. Lukáš so svojimi spomienkami? Narodenie prvého mimozemského dieťaťa? Oba tieto príbehy sú rovnako dôležité a posúvajú dej dopredu.

Kniha  je svojim obsahom určená skôr ročníkom, ktoré niektoré  spomínané udalosti prežili a možno si radi zaspomínajú. Prípadne čitateľom ochotným zamýšľať sa nad otázkami, ktoré jedna z postáv vo svojich úvahách rieši. Lukáš filozofuje napríklad o evolúcii, kolektívnom správaní, privatizácii, fungovaní socialistického štátu, radoch v obchodoch, porevolučnej eufórii… tieto úvahy môžu chvíľami až nudiť.

To je rozdiel oproti Kosmonautovi z Čech. V jeho prípade nešlo o filozofovanie a politizovanie, udalosti z čias socializmu boli zasadené do deja, spoluvytvárali ho a tvarovali osobnosť hlavného hrdinu.

Šťastný let!

Táto útla knižka ma prekvapila. Je napísaná pútavo (až na niektoré Lukášove úvahy), jednoducho a bez zbytočných technických detailov. Nájde sa v nej ale pár nelogických vecí. Tie si v texte všimnete, zamyslíte sa nad nimi, no potom ich pustíte z hlavy. Rozprávanie je príliš krátke na to, aby ste sa tým zaoberali. Takže nelogike dáte povolenie k odletu do vesmíru a poviete si, že aj napriek tomu, to bol predsa len dobrý príbeh.

Eda Vlasák – Tam nahoře ovce nejsou

Vydal: Nakladatelství Crowdpress, 2018

Počet stran: 128

Cena: 150,-

Erika Ena Adamcová
ENA je prezývka, ktorú mi kedysi dávno - pradávno vymyslel brat. Čo si pamätám, tak môj život sprevádzala láska ku kresleniu a ku knihám. A tiež taký ten prapodivný pocit že raz, možno, nejakú sama napíšem či ilustrujem. Zatiaľ sa mi to nepodarilo. Píšem len strohé formulácie zmlúv, dohôd, výpovedí, upozornení... Takže vo voľnom čase čoraz častejšie ulietavam na fantastike, čo je príjemná zmena. No keďže detské sny sa majú plniť, posledné roky na splnení tých mojich veľmi intenzívne pracujem. Zatiaľ aspoň kreslením do cudzej knihy a písaním recenzií...